Anglický kokeršpaniel je veselý, spoločenský, bezstarostný a športový. Toto pôvodne poľovné plemeno

potrebuje veľa pohybu, predovšetkým ak zbožňuje potravu. Miluje lesy, polia, lúky a hlavne vodu. Je

neunaviteľný. Spájajú sa v ňom inteligencia, dobrota a prefíkanosť. Je verný a výborný strážca. Je to

šikovný pracovný pes aj obľúbený spoločník.

História plemena

Krajina pôvodu: Veľká Británia 

Najznámejším a najrozšírenejším, ale nie najstarším a najpôvodnejším španielom je anglický kokeršpaniel. S výnimkou velššpringeršpaniela sa španiele storočia delili len na vodné a poľné (prvý krát v literatúre v roku 1386). V roku 1859, počas prvých výstav psov v Anglicku, boli španiele rozdelené do 2 základných skupín: polné španiele (field), kokeršpaniel a sussex španiel ako malí, clumber španiel ako veľký. Do roku 1870 sa španiele rozlišovali podľa hmotnosti (nad a pod 25 libier). Na ďalších rozdeleniach sa podieľal hlavne spôsob lovu. Prvý krát v roku 1883 na výstave v Ashtone bola otvorená trieda pre kokeršpaniele. Anglický Kennel Club ale uznal vyčlenenie plemena až v roku 1892 a niekde sa dokonca uvádza, že plemeno sa osamostatnilo až v roku 1902.
Predpokladá sa, že meno kokeršpaniel je odvodené od spôsobu loveckého použitia, hlavne pri love sluky lesnej - woodcock. J.Watson v roku 1907 publikoval názor, že meno kokeršpaniel vzniklo odvodením z pojmu cock shooting, čo znamená strielanie vtákov. To podporuje aj fakt, že lovecké španiele boli v minulosti používané pri práci v húštinách a krovinách pri love pernatej zvere.
Čoskoro po uznaní plemena boli kokeršpaniele považované hlavne mimo Anglicka za vzácne psy okrasne poľovné a pre svoju prítulnosť a učenlivosť boli chované ako prepychové psy, čo sa prejavilo najviac v Amerike v podobe amerického kokeršpaniela.

Štandard plemena anglický kokeršpaniel

FCI č.5, 8.skupina Retrívre, sliediče a vodné psy, sekcia 2 – sliediče

Celkový vzhľad: veselý, mohutný, športovný, dobre vyvážený, kompaktný, meria približne rovnako v kohútiku ako je dĺžka jeho tela

Charakteristiky: veselá povaha so stále pohybujúcim sa chvostom vyjadrujúci typickú radosť z pohybu, hlavne pri sledovaní stopy, nebojácny, veľmi dobre osrstený

Povaha: jemný a srdečný, životaplný a tvrdohlavý

Hlava a lebka: štvorcový nos s výrazným stopom od polovice nosnej časti. Lebka dobre vyvinutá, výrazne tvarovaná, ani príliš jemná, ani príliš hrubá. Lícne kosti nie sú vystúpené. Nos je dostatočne široký pre stopovanie

Oči: plné, ale nevyčnievajúce, tmavo hnedé alebo hnedé, nikdy svetlé. Oči majú výraz inteligencie a jemnosti, sú široko otvorené, jasné a veselé. Očné viečka oko tesne obopínajú

Uši: lalôčkovité, posadené nízko do úrovne očí. Jemné osrstenie siaha až ku špičke nosu. Uši sú dobre porastené jemnou dlhou rovnou srsťou

Zuby: čeľuste silné s dokonalým pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, to znamená, že horné rezáky tesne prekrývajú spodné rezáky a rastú rovno z čeľustí

Krk: úmerne dlhý, svalnatý, vsadený elegantne do ramien, suchý

Predné končatiny: lopatky sú dlhé a jemné. Končatiny majú dobrý kostenný podklad, sú rovné, úmerne dlhé pre dokonalý pohyb. Nie sú príliš krátke, čo by nebolo v súlade s použitím tohto psa ako poľovného

Trup: silný a kompaktný. Predhrudie dobre vyvinuté, hrudník hlboký, nie príliš úzky ani sudovitý. Rebrá dobre pružné. Bedrá krátke, široké. Chrbtová línia rovná, mierne spáditá od konca bedier po koreň chvosta

Zadné končatiny: široko postavené, dobre zauhlené, dobre osvalené s dobrým kostenným podkladom. Kolenný kĺb je správne zauhlený, nart je krátky, čo umožňuje priestorný pohyb

Laby: pevné so silnými vankúšikmi, mačacie

Chvost: nasadený o niečo nižšie ako je úroveň chrbta. Musí sa veselo pohybovať. Nesený je rovno, nikdy nesmie byť nesený nahor

Krok a pohyb: bezchybný vo všetkých chodoch, dostatočne priestorný

Osrstenie: srsť je priliehavá, hodvábna, nikdy nie je hrubá alebo zvlnená, nie príliš hustá a nikdy nie skučeravená. Dobre sú osrstené predné končatiny, telo, zadné končatiny až po pätový kĺb

Sfarbenie: najrôznejšie, u jednofarebných nie je prípustné biele sfarbenie nikde po tele okrem predhrudia

Veľkosť: výška je prlibližne u psov 39-41 cm, u sučky 38-39 cm
               váha približne 12,7-14,5 kg

Poznámka: Samci by mali mať dva zreteľné normálne semenníky, celkom zostúpené do mieška.

Úprava srsti

Anglický kokeršpaniel, ktorý má byť predvedený na výstave, musí byť vhodne upravený, aby sa zdôraznili typické črty stavby tela plemena. Srsť kokeršpaniela nesmie byť zvlnená, musí byť hladká a hustá. Dlhšia srsť je na ušniciach, dolnej strane hrudníku a chvosta, na zadných stranách predných končatín a na zadných končatinách. Priliehavá srsť má byť na hlave, krku, chrbte a bedrách, ktoré tvoria hornú líniu.
Základom starostlivosti o srsť je používanie vhodných šampónov a kondicionérov určených na tento typ srsti. Úprava srsti začína vždy dôkladným rozčesaním srsti s hrebeňom na dlhú srsť. Po rozčesaní sa pes češe hustejším hrebeňom s krátkymi zubmi.
S úpravou srsti sa väčšinou začína na hlave. Osrstenie na hlave má byť všade rovnako krátke, husté, jemné a priliehajúce. Hlava sa zbaví všetkej dlhej srsti buď pomocou prstov, na ktoré sa môžu navliecť gumové náprstky alebo pomocou trimovacieho noža.
Uši majú byť porastené hustou, priliehajúcou srsťou. Aby ucho bolo nízko nasadené, priliehavé a nerozširovalo hlavu, treba hornú tretinu ucha od koreňa z vnútornej aj vonkajšej strany ostrihať pomocou efilačných nožníc, prerieďovacích nožníc. Okraj osrstenia ušného laloku je treba zarovnať efilačnými nožnicami, aby bol jeho obrys jednoliaty.
Odumretú srsť na hlave, krku, chrbte a slabinách treba odstrániť pomocou ukazováka a palca alebo trimovacieho noža, tak aby horná línia tvorila dokonalú hladkú plochu hustej rovnako dlhej priliehajúcej srsti. 
Na brade a na spodnej strane krku treba ostrihať srsť pomocou efilačných nožníc až po hrudnú kosť tak, že pri pohlade zpredu upravená plocha srsti tvorí tvar písmena V.
Spodná línia tela, kde sa necháva dlhá srsť, by mala byť jednoliata. Treba odstrániť pomocou efilačných nožníc všetky prečnievajúce chlpy.
Srsť okolo konečníka sa odstraňuje do stratena prerieďovacími nožnicami.
Srsť na labkách je treba ostrihať do tvaru mačacej labky a tak isto aj nadbytočná srsť zo spodnej strany labky pomocou nožníc.
Päty zadných končatín sa ostrihajú nakrátko pomocou prerieďovacích nožníc.
Prechody medzi dlhšou a kratšou srsťou musia byť nenápadné upravené pomocou efilačných nožníc alebo trimovacieho noža.

Zdravotná starostlivosť

Dysplázia bedrových kĺbov

Dysplázia bedrových kĺbov psa je vývojová abnormalita koxofemorálneho kĺbu s preukázanou dedičnosťou. Je to časté ortopedické ochorenie v populácii psov hlavne veľkých plemien spôsobujúce zmeny na hlavici stehnovej kosti a acetabulárnej kĺbnej jamke pánvi.
Množstvo a zloženie potravy mladých vyvíjajúcich sa psov je základným faktorom ovplyvňujúcim rozvoj dysplázie. Ďalšou príčinou je veľké alebo nárazové zaťažovanie psov v období vývoja psa.
Psi sa na dyspláziu bedrových kĺbov rontgenujú najskôr vo veku 12 mesiacov, u ťažkých plemien neskôr, vývoj ich kostri trvá dlhšie.
Rontgenový nález sa uvádza v stupňoch dysplázie bedrových kĺbov nasledovne:
0 – bez nálezu
1 – hraničný
2 – ľahký
3 – stredný
4 – ťažký

Autoimunitné ochorenia

Ide o choroby imunitného systému, pri ktorých sú imunitné reakcie organizmu zamerané proti vlastným tkanivám a orgánom. Autoimunitné ochorenia môžu postihovať jedno tkanivo alebo orgán alebo môže ísť o celkové ochorenie, ktoré postihuje viacero orgánov a tkanív.
Medzi orgánovo špecifické ochorenia patrí napr.:

• autoimunitné ochorenie žliaz
• autoimunitné zápaly nervového tkaniva
• autoimunitné ochorenie kože
• autoimunitná hemolytická anémia

Pre celkové autoimunitné ochorenie sú charakteristické zápaly kĺbov, ladvín a kože, horúčky a chudokrvnosť.
Anglický kokeršpaniel je jedným z typických plemien, u ktorých sa najčastejšie vyskytuje autoimunitná hemolytická anémia. Príznakmi choroby je rýchly nástup apatie a slabosti, blednutie slizníc až žltnutie spôsobené rozkladom krvného farbiva, zväčšená slezina, zvracanie, drobné krvácanie na slizniciach. Základom úspešnej liečby je včasná diagnóza a zahájenie liečby, čo nie je vždy také jednoduché, pretože sa môže ľahko zameniť s inými ochoreniami.

Život so psom

Anglický kokeršpaniel je veľmi živý a temperamentný pes, ktorý potrebuje neustále niečo robiť. Preto doprajte svojmu psovi dostatok pohybu. Je to všestranný pes, všetko je preňho hrou a robí to rád, či už ide o poľovné aktivity, pracovný výcvik, aigility, výstavnú drezúru, ...
Poľovné pudy má toto plemeno v krvi. Žiadny koker, ak je v lese, si nenechá ujsť možnosť preskúmať oblasť. Nehovoriac o psoch poľovne vedených, ktorí svojím výborným nosom, hlasitým vyháňaním zvere a prácou vo vode sú nezastúpiteľní v oblasti poľovníctva.
Výcvik anglického kokeršpaniela, aj keď je to tvrdohlavé plemeno, môže byť hračkou, ak sa na to ide správne. S výcvikom treba začať už odmalička. Aj keď by sa zo začiatku zdalo, že výsledky sa nedostavujú, dajte svojmu miláčikovi čas. Pre kokra je aj výcvik hrou, preto najdôležitejší je neustály kontakt. Najlepšia odmena pre psa je hlasná slovná pochvala a výrazné pohladenie. Pre psa maškrtníka, ktorým koker je, sú ďalšou dobrou odmenou pamlsky. Na zahodenie nie je ani mať po ruke nejaký aport, s ktorým sa môže po dobre vykonanej práci pohrať.
Anglický kokeršpaniel je veľmi hravý a súťaživý pes, ktorý rád skáče, behá, prelieza atď. Koker je rýchly, mrštný, bystrý a šikovný, pre agility ako stvorený.
Výstavy a podobné akcie, kde môžu predviesť svoje exteriérové vlastnosti, kokre milujú. Veľmi radi sa predvádzajú, fotia a majú radi, keď ich obdivujú. Účasti na výstave predchádza úprava srsti a výstavná drezúra. Tam sa má nielen pes ale aj vystavovateľ naučiť výstavný postoj a výborný pohyb, ktorý je jednou z významných výhod pri podobných psoch vystavovaných v kruhu a pomôže psovi uspieť. Pekne predvádzajúci sa pes hneď upúta pozornosť rozhodcu. Vystavovanie sa musí učiť každý vystavovateľ. Už aj na Slovensku je veľmi obľúbená súťaž Junior Handlig – Súťaž mladých vystavovateľov, kde deti súťažia so svojimi psami rôznych plemien. Hodnotí sa celkový súlad medzi psom a vystavovateľom, vhodnosť oblečenia vystavovateľa (mal by byť oblečený v odeve, ktorý je typický pre to konkrétne plemeno a vo farbe kontrastnej k farbe psa), správne vystavovanie (základná zásada: pes musí byť vždy medzi rozhodcom a vystavovateľom), zvládnutie aj cudzieho psa (rozhodca vymení psov medzi vystavovateľmi) a samozrejme aj znalosť plemena (otázky súvisiace s chovom psov a daného plemena). Súťaže vychovávajú z mladých vystavovateľov do budúcnosti skutočných „handlerov“.

 zdroj:kniha psov