V tomto článku si priblížime a rozoberieme otázku sterilizácie psa. Aké su pozítíva pri kastrácii fenky, na aké problémi sa treba pripraviť vykonaní zákroku. Aký je váš názor na kastráciu: máte vykastrovaného psa alebo ste sa radšej rozhodli ponechať to tak ako to príroda zariadila?

Kastrácia, sterilizácia fenky

Kastrácia fenky – samičky, spočíva najčastejšie v odstránení maternice a oboch vaječníkov. Čiastočnú kastráciu (odstránenie len vaječníkov) veterinári zo zdravotného hľadiska neodporúčajú, i keď je tento spôsob ľahší a menej náročný. Pred samotným zákrokom veterinár urobí potrebné vyšetrenia krvi – musí zistiť, či je fenka schopná operáciu podstúpiť. Zákrok trvá cca 50 minút v celkovej anestéze, po zákroku sa zviera preberie a majiteľ si ho odváža domov. Po kastrácii sa podávajú lieky proti bolesti, keďže ide o pomerne bolestivý zákrok v dutine brušnej. Kastrácia je možná v každom veku, odporúča sa však kastrácia mladého zvieraťa, najskôr v 9.tich mesiacoch.

Moja osobná skúsenosť

Keď som si kúpila bradáčku, vedela som, že na nej nechcem chovať a teda padlo rozhodnutie o jej kastrácii. Priznám sa, dlho som sa na to odhodlávala a to aj z hľadiska finančného, keďže bývam v Bratislave a veterinárna starostlivosť je tu dosť drahá. Na druhej strane som ale vedela, že by šetriť v tomto prípade nemalo význam.

Rozhodnutie

Minulý rok v máji som sa odhodlala, prekonzultovala to s veterinárom a stanovili sme dátum. Moja sučka fenka mala rok a 4 mesiace.  Nebolo mi všetko jedno, keď som ju ráno viezla k veterinárovi, ale vedela som, že bude v dobrých rukách. Operovať ju mali okolo 12-tej, a okolo 14-tej som mala zavolať. Bola som nervózna, a keď som zavolala a dozvedela som sa, že začali len teraz. Fenka mala nejaké problémy. Moja nervozita sa vystupňovala. Všetko však nakoniec dopadlo dobre a svojho pacienta som si odviezla domov. Zábava sa mohla začať.

Starostlivosť po zákroku

Moje ostatné psy som od nej držala ďalej, aby mala pokoj. Prvé dni sa triasla, akoby od zimy, väčšinu dňa prespala. Najprv som sa zľakla, že jej niečo je, ale veterinár ma upokojoval, že je to bežná reakcia – predsa len je to zásah do organizmu.

Nosila na krku tzv. golier, aby si nelízala ranu, pretože by sa jej mohla zapáliť (psy bežne majú tendenciu si akúkoľvek ranu olizovať), nehovoriac o tom, že by sa jej mohlo podariť vytiahnuť si stehy a tým si ublížiť. Spočiatku ležala, bola pokojná, na potrebu som ju nosila na rukách, prechádzky sme mali zakázané – mala sa pohybovať minimálne. Kým ju to bolelo, bol pokoj, ale po pár dňoch v nej začali žilky ožívať a mala som čo robiť, aby sa nenaháňala a bola v pokoji. Aj golier jej prekážal, hrýzla ho a kamarátka yorkšírka jej v tom rada pomáhala. Musela som ich na nevyhnutný čas oddeliť a tak boli zavreté každá v inej miestnosti.

Pokiaľ sa dobre pamätám, tak jediné lieky proti bolesti jej podal veterinár predtým, než nás pustil po zákroku domov, neskôr žiadne nepotrebovala.

Moje pocity

Ak mám byť úprimná, nechcela by som to už zažiť. Pohľad na uboleného malého psíka, ktorý sa aj napriek značnej bolesti snaží vrtieť chvostíkom, pretože vás konečne vidí a beriete ho preč od tých zlých ľudí, čo mu spôsobili bolesť, je neopísateľný. Bolelo ma to rovnako ako ju.

Starostlivosť o psa po kastrácii je takisto náročná, ale mne osobne to nevadilo, rada som to pre ňu urobila. Uvedomila som si, že keď to podstupujú psíky v útulkoch, kde napriek snahe ošetrovateľov nemajú takú starostlivosť, akú viem dať ja jednému psovi, zvládneme to tiež.

Moje odporúčanie

V konečnom dôsledku som rada, že sme to podstúpili – neovládajú ju hormóny, od hárania máme pokoj (prvé háranie bolo dosť náročné, lákala všetkých psov na okolí a väčšinu prechádzky som ju mala na rukách kvôli nezodpovedným majiteľom psov – samcov, ktorí behali sami, bez majiteľa), je pokojnejšia. Rana sa zahojila, bolesť prebolela a teraz si už ani jedna z nás na jej zákrok nespomenie.

V každom prípade som ZA kastráciu, pokiaľ nemáte v úmysle chovať a zobrať na seba zodpovednosť za šteniatka. Je to jednorazová finančná záležitosť, a roky spokojného a bezstarostného života fenky a takisto vás, majiteľa. Niekedy je ťažšie a aj finančne náročnejšie postarať sa o prípadné šteniatka. Prípadne každého pol roka starostlivosť o háravú fenu, odháňanie psov, zašpinené koberce (u niektorých feniek nepomáhajú ani nohavičky na háranie, pretože si ich ľahko stiahnu) a naša nervozita. Ja som venovala zvýšenú starostlivosť svojej fenke cca 2 týždne a teraz mám na roky pokoj. Uchránila som ju aj od nepríjemných a nebezpečných ochorení typu zápal mliečnych žliaz, zápal maternice, falošná gravidita a podobne.

Čoho sa majitelia boja

Niektorí majitelia sa boja, že sa pes zmení povahovo, že stratí temperament, podľa mňa ale kastrácia s temperamentom nič nemá a ani na mojej bradáčke nie je badať, že je kastrovaná a tým by bola nejaká utlmená v temperamente. Je taká, aká bola aj predtým.

Ďalším faktorom, ktorí odraďuje je priberanie zvieraťa na váhe. Moja bradáčka hneď po kastrácii na moju radosť pribrala pol kila (bola dosť chudá), a odvtedy nič viac. Iste sa to prejaví v neskoršom veku, ale to všetko sa dá upraviť stravou a zbytočným neprepchávaním psa všemožnými zvyškami z chladničky a nášho stola.

Sterilizácia záverom

Aj keď je kastrácia náročná, ako pre majiteľa tak pre psa, v každom prípade apelujem na zdravý rozum a zodpovednosť majiteľov, aby sa rozhodli správne. Tých pár dní starostlivosti naviac stojí za to. Uľahčíte život sebe, aj fenke. Nikdy nebudete musieť riešiť dilemu čo so šteniatkami, starostlivosť o gravidnú fenu, pôrod a podobne. Fena bude mať oveľa viac voľnosti, nemusíte ju obmedzovať vodítkom. Napriek pár mínusom sa to oplatí. A verte, že kastrácia je ten lepší spôsob – umelé prerušovanie gravidity, injekcie na háranie a podobne sú horším a najmä nešetrnejším spôsobom, poškodzujúcim zdravie feny.

O koľko opustených a nechcených psíkov menej by mohlo byť, keby boli ľudia zodpovednejší...